Preskočiť na hlavný obsah

Dom hluchého

Peter Krištúfek je majster slova. Jeho Dom hluchého je geniálny román, pretože tak pútavo popísať dejiny Slovenska od tridsiatych rokov až po deväťdesiate roky minulého storočia a pritom nestratiť dych, to chce machra. 
Zastavený čas, ktorý nikdy neexistoval. 
Dvojznačný názov Dom hluchého hovorí o dome patriacemu praktickému lekárovi Alfonzovi Trnovskému v Brežanoch, ktorý postupne strácal sluch. Nie je isté, či počul všetko, alebo len to, čo chcel, ale jeho syn, Adam, si spomínal, ako otec postupne zvyšoval hlasitosť na rádiu, až kým nerevalo. Či už malo prehlušiť spomienky, či svedomie, to nik nevie. Hlavne tie spomienky vedia byť klamlivé. Minulosť sa vynorí s vôňou levandule, s nočným maškrtením, so skriňou, ktorá vedie na tajomné miesto, s hŕbou starých fotografií, s hodinami, ktoré v tomto dome nikdy neukazujú rovnaký čas, so záhradou, ktorá okrem pokladu ukrýva aj kosti. Minulosť by mala zostať pochovaná, ako tie kosti na dvore. No dom hluchého rozpráva. O domácich, o priateľoch, o susedoch, o blízkych i ďalekých obyvateľoch, o dobyvateľoch, o zmene farieb a strán, náboženstva i svedomia. Ozvena znie i dlho potom, o čom sa nehovorí ani pošepky. 
Francisco de Goya kedysi namaľoval sériu obrazov v dome Quinta del Sordo (doslovný preklad tiež znamená Dom hluchého) a rovnako ako lekár Alfonz Trnovský, aj on postupne strácal sluch a uzatváral sa doma. Na záver sa stretnú veľmi zvláštnym spôsobom - lekár a Goyov dom, ale nebudem predbiehať. 
Udalosti, ktoré sa v knihe opisujú, sa nikdy nestali, ale mohli sa. Príbeh, ktorý rozprávajú jednotlivé kapitoly uvádzané Goyovými obrazmi, je miestami pokojný ako nedeľná pohoda so zákuskami a kávičkou, no potom sa rozbehne a ťahá nás krvavými dejinami tak rýchlo, že sa nestíhame ani nadýchnuť. Osudy veľkých i malých, dospelých a detí poprepájaných rodinnými zväzkami, láskou i priateľstvom, no i ťažkými záväzkami, vynútenou spoluprácou a podplácaním, zradou, ktorá končí zbavením sa všetkého ľudského. No neexistuje presná hranica, kde povieme, ty si vinný a ty si obeť. Mieša sa to spolu v tom kotli dejín a udalostí a všetko spolu súvisí... Nemožno odsúdiť, možno ospravedlniť? Hľadanie zmyslu a pravdy je bolestné, ako aj spomínanie na veci minulé. 
V románoch sa zvykne konštatovať, že o šťastí sa nedá napísať veľa. Môžem s čistým svedomím potvrdiť, že je to naozaj pravda.
Ale niečo z toho je vydestilované a ponúknuté v tejto knihe. Zvyšok je bláznivý a krutý svet, taký živý, že z toho papiera doslova vystupuje a berie so sebou aj posledné zvyšky súčasnosti. Rada sa nechám pohltiť a vstupujem do domu, kde počujem, ako ticho beží čas minulého storočia.

Komentáre

  1. veľmi pekná recenzia! slovenských autorov čítam veľmi málo, ale Krištúfek je super. táto kniha je naozaj parádna, podľa mňa patrí k najlepším slovenským knihám. veľmi sa mi páčila a určite sa k nej ešte vrátim.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Škriatok v pyžamku a iné rozprávky

Nedávno sme dostali knižku, ktorá sa mojim päťročným deťom veľmi, ale fakt že veľmi páči. Doteraz som nezažila, aby si dcérky vyžadovali opakované čítanie príbehov. :) Až Škriatok v pyžamku a iné rozprávky to zmenil. Ak sme ju neprečítali spolu trikrát, tak ani raz a myslím, že sa k nej zase po týždni vrátime. Autorské rozprávky Zuzany Kubašákovej sú presne napasované na malých škôlkárov a riešia to, čo ich naozaj trápi. Či už je to spánok, krik, posmievanie sa, nestaranie sa o hračky, zlosť a hnev, alebo hoci aj maškrtnosť, zároveň starostlivosť o zúbky, nosenie okuliarov, prípadne príchod bábätka, chodenie na záchod, či strihanie si nechtov. Skrátka veci, s ktorými sa stretávajú denne. Poučenie na záver nie je násilné, ale logicky vyplynie z príbehu, takže nepôsobí tak veľmi direktívne, ako som sa na začiatku obávala. Zaujímavosťou je, že za každou rozprávkou nasledujú rady, alebo inštrukcie, ako s príbehom ďalej pracovať. Je to skvelá pomôcka pre dospelých na rozhovor s d

Gruffala sa každý bojí

Ako zabavím moje tri čertice práve teraz, aspoň na hodinku, kým nachystám večeru? Našťastie sú deti po mne a knižky milujú. Nie všetky však kupujeme hneď, a tak keď v knižnici nájdeme novinky, zvyčajne si ich požičiame domov, aby sme si ich v kľude prečítali. Ak sa knižka osvedčí, kúpime si ju. A ak nie, som rada, že som zbytočne nevyhadzovala peniaze.  Dnes som prišla domov s Gruffalom . Možno ho poznáte, potuluje sa po lese a má hlad! Autorka Julia Donaldson a ilustrátor Axel Scheffler stvorili akési čudo, strašidelné, desivé zviera, s ktorým sa zoznamujeme postupne, po častiach. Presne tak, ako ho myška, hlavná hrdinka tohto príbehu, opisuje lesným zvieratám, ktoré ju chcú zjesť. Tu opíše ostré kly, tam zase rohy a divoké oči,  ale ilustrácie ho nezobrazia hneď celého, len po častiach. A preto sa zvedavosť a očakávanie stupňuje, až nakonie sa z toho vykľuje hrozitánska bytosť: V papuli ostré kly,    obrovské tlapy,     pár ostrých tesákov, sťa tiger d

Čitateľská výzva 2015

Článok píšem po skončení roku, lebo som nemyslela, že sa do nej zapojím, takže priebežne som ju ani nevypĺňala online. A po prvom prečítaní sa mi zdala taká ľahká. Dokonca som si ju chcela aj sťažiť a čítať len knihobežky, ale nevedela som nájsť také knihy, aké sa spomínajú vo výzve. Pôvodný text výzvy je v angličtine, ale sluppka ho preložila a vytvorila krásny obrázok. Knihy by sa nemali vôbec opakovať, to znamená, že jedna kniha pripadá na približne týždeň, spolu ich je 50. Hra věží (Daniel O`Malley) - kniha s viac než 500 stranami Levadulový pokoj (Nina George) - klasická romanca Labyrint: útek (James Dashner) - kniha, podľa ktorej bol natočený film Záblesk svetla (Garth Stein) - kniha, ktorá vyšla tento rok (v r. 2015 v slovenskom preklade) Prvých 100 (Kass Morgan) - kniha, ktorá má v názve číslo Cinder (Marissa Meyer) - kniha, ktorú napísal autor do svojich 30 rokov (autorka sa narodila v roku 1986 a knihu napísala v roku 2012)  Poďme hľadať poklad